Jemná krása KRASLÍC

Vajíčko bolo už odpradávna symbolom plodnosti, úrody, života, vzkriesenia, životnej sily, návratu jari. K veľkonočnej výzdobe preto neodmysliteľne patria vajíčka a kraslice. Farby na vajcia zoženieme v každej drogérii, ale môžeme sa pokúsiť využiť aj farby prírodné – šupky cibule sfarbia vajce do žlta až hneda, rumelka do červena a špenát do zelena. Pred farbením odporúčame vajcia odmastiť octovou vodou. Náročnejšie a ozdobnejšie sú kraslice. Vajíčko musíme najskôr prepichnúť ihlou na oboch koncoch a opatrne vyfúknuť. Vzory na krasliciach môžeme batikovať (pred farbením vajíčka namaľujeme vzor voskom, potom ho ponoríme do farby), „vyrezávať“ do farby ihlou, alebo klasicky maľovať špajdľou namočenou vo farebnom tuši. Fantázii sa medze nekladú!
Termín Veľkej noci závisí do lunárneho cyklu. Veľkonočná nedeľa je prvá v poradí po splne mesiaca, ktorý nastane po dni jarnej rovnodennosti. V časoch pred Kristom oslavovali pohania práve v tomto období Nový rok.

Veľká Noc

Veľkonočné sviatky sú spojené s pamiatkou umučenia a vzkriesenia Ježiša Krista. Oslavovali sa však už v dobe predkresťanskej. A to ako židovské sviatky pesach, čo bola pamiatka na vyslobodenie Židov z egyptského zajatia a zázračný prechod suchou nohou po dne Červeného mora. Na našom území vítali Slovania v dobe predkresťanskej začiatok jari a poľnohospodárskych prác veľkolepými hostinami a pohanskými slávnosťami. Oslavy Veľkej noci sú pozostatkom roku riadeného súčasne slnkom a mesiacom. Preto sa oslavuje vždy prvú nedeľu po prvom splne, ktorý prichádza po jarnej rovnodennosti (21. marca).
Toto pravidlo však neplatilo odjakživa. O správnom dátume osláv najkrajších sviatkov jari sa viedli dlhé a často ohnivé a nezmieriteľné spory medzi Alexandriou a Rímom. K dohode - korunovanej, ako inak než veľkolepou oslavou – došlo až koncom 6. storočia. Predpokladom bol ústupok Ríma. Či už dávate prednosť uctievať Veľkú noc modlitbou v kostole alebo divokým polievaním a šibaním dievčat, nesmierne bohatá história tohto sviatku nás zaväzuje osláviť ho i dnes, na počiatku 3. tisícročia, ako sa patrí.

Kuriatkové vajíčko

Vajíčko napichneme na špajľu. Pomaľujte ho farbou. Namaľované vajíčko nechajte na špajli, ktorú vložte do zaváraninového pohára a počkajte, kým bude farba úplne suchá. Potom chirurgickými nožnicami vystrihnite vo vajíčku otvor. Najlepšie sa otvor strihá, kým je vajíčko čerstvé – čo najskôr po jeho vyfúknutí. Staršie vajíčko sa drobí a olamuje. Na okraj vystrihnutého otvoru naneste špajľou disperzné lepidlo. Prilepte hadovku alebo vlnkovú stužku. Hladká stuha sa nestočí do oblúka okolo otvoru a odstáva. Potom naneste okolo vajíčka lepidlo a prilepte stužku. Na vrchu vajíčka vytvoríte zo stužky uško, aby sa dalo zavesiť. Vnútro vajíčka vysteľte najprv niečím zeleným, napríklad juniperusom alebo sušenou trávou. Dozdobte sušenými kvetmi, makovicami z divých makov a rôznymi drobnosťami. A samozrejme vložíme aj kuriatko. Kvety uchopte pinzetou, koniec stopky namočte do lepidla a vložte do vajíčka. Rovnako aj makovice a kuriatko. Nechajte zaschnúť.

Prečo sa farbia veľkonočné vajíčka?

K zvyku farbenia veľkonočných vajíčok sa viaže ľudová povesť o Márii Magdaléne. Keď prišla do Ríma hlásať kresťanstvo, priniesla – tak ako to vyžadovala tradícia – cisárovi Tibériovi darček. Mária Magdaléna mu podala vajíčko a pritom zvolala, „Kristus vstal z mŕtvych!“ Tibérius však odpovedal, „To nie je pravda. A nie je to pravda presne tak, ako je očividné, že toto vajíčko je biele a nie červené.“ vajce však v tom okamihu sčervenalo. Na počesť tohto zázraku sa vraj odvtedy vajíčka na Veľkú noc farbia.